Iný kraj, iný mrav

Veľkonočným sviatkom a symbolike sa priblížime neskôr. Všetky krajiny oslavujú Veľkú noc, no každá má iný zvyk, svojím spôsobom zvláštny, no o to na pochopenie zaujímavejší.

Veľká noc v rúšku Krimi

Veľká noc a Krimi? Zvláštna kombinácia, pri ktorej si zrejme každý položí otázku: „Kto by na Veľkú noc čítal Krimi?“ Ide o neodmysliteľnú tradíciu v Nórsku, kde sa teší veľkej obľube. Ide o tradíciu, ktorej korene je možné bádať od roku 1923, kedy jeden nórsky vydavateľ propagoval svoje kriminálne romány na titulných stránkach novín, práve počas veľkonočných sviatkov. Počas Veľkej noci, mnoho Nórov skutočne číta kriminálne trilery, pričom niektoré sú vydávané špeciálne na Veľkú noc a nesú názov Paaskekrimmen.

Zákaz vstupu zajacom

Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov je aj jeden z ich hlavných symbolov, veľkonočný zajac. Jestvuje však krajina, kde veľkonočného zajaca nenájdete skoro vôbec. Tou krajinou je Austrália. Dôvod, prečo v Austrálii nie sú veľkonočné zajace však má svoje opodstatnenie. Králiky sú v Austrálii pre svoje veľké počty považované za škodcov, keďže ničia pôdu aj úrodu. Austrálčania však našli alternatívu, ktorá je pôvodným obyvateľom Austrálie a na zajaca sa aj podobá. Je ním vačkovec Bilby, ktorý je v Austrálii ohrozeným druhom. A keďže Bilby je tradičným symbolom austrálskej Veľkej noci, v obchodoch nesmú chýbať ani čokoládové figúrky Bilbyho, ktorých časť výťažku z predaja putuje na ochranu prírody.

Veľkonočný „halloween“

U nás chodia za vajíčka a pohostenie šibači a kúpači, inde chodia za vajíčkami malé čarodejnice. Tradícia „ako cez kopirák“ podobná Halloweenu sa objavila vo Fínsku. Tu sa deti prezliekajú za čarodejnice a chodia od domu, k domu, kde namiesto známeho „Trick or Treat“ recitujú veľkonočné tradičné básničky za čokoládové vajíčka. Ich masku okrem košíka dopĺňajú aj zväzky vrbových konárov zdobené perím. No v niektorých častiach západného Fínska sa na Veľkonočnú nedeľu zapaľujú veľké ohne, aby sa tak odohnali zlý duchovia a čarodejnice, lietajúce na metle od Veľkého piatku po Veľkonočnú nedeľu.

Omeleta pre celé mesto

Sú krajiny, kde sa na Veľkonočný pondelok namiesto údeného a pálenky ponúka obria omeleta. Táto tradícia nás privádza do francúzskeho mesta Haux, kde sa každoročne pripravuje obria omeleta z 4500 vajec, z ktorej sa naje tisíc ľudí. Zvyk pochádza z čias Napoleona Bonaparte, ktorého vojaci v tomto meste jedli omelety. To sa Naopleonovi zapáčilo, dokonca tak, že obyvateľom mesta nariadil, aby zozbierali vajíčka a pripravili pre jeho armádu obrovskú omeletu.

Zbieranie vajíčok ako tradícia z USA?

Určite poznáte reklamný obraz, v ktorom deti hľadajú a zbierajú veľkonočné vajíčka. Tradícia, charakteristická pre Anglicko a USA však nie je tak americká, ako sa na prvý pohľad zdá. Pochádza z Nemecka, kde deti deň pred Veľkou nocou pletú slamené hniezda, ktoré ich rodičia ukryjú v okolí domu aj s rôznofarebnými vajíčkami a maškrtami, ktoré priniesol veľkonočný zajac. V deň Veľkej noci sa deti chystajú na lov týchto veľkonočných vajíčok. Túto tradíciu do USA priniesli nemeckí prisťahovalci v 18. storočí, ktorá sa v pozmenenej podobe dodržiava dodnes.

Mexická pomsta

V Mexiku je Veľká noc, rovnako ako Día de los Muertos, farebná, plná girlánd, už s dvojtýždňovým predstihom. Deň pred Veľkou nocou sa nesie v pôste a pomste Judášovi, ktorý zradil Ježiša. V tento deň ľudia pália obrazy Judáša a ničia jeho podobu piňaty (kartónová figúrka) naplnenú sladkosťami.

Veľká noc po slovensky

Na Slovensku je Veľká noc sviatočným obdobím, ktoré trvá celý týždeň, a ani si to neuvedomujeme. Veľkonočné sviatky u nás nesú prvky z pohanských rituálov, ktoré sa po príchode kresťanstva skombinovali do podoby, v akej ich poznáme dnes.

Morena a bahniatka

V Kvetnú nedeľu sa tradične v niektorých krajoch zaužívalo vynášanie Moreny (slamenej postave odetej v ženských šatách), ktorá mala so sebou vziať všetko zlé, čo sa nazhromaždilo počas zimy, vrátane chorôb a smrti. Symbolicky sa Morena buď spálila, alebo hodila do tečúcej vody. V tento deň sa tradične v kostoloch posväcujú bahniatka, ktoré ako prvé po zime začínajú kvitnúť a sú nositeľmi ochrannej sily. V minulosti sa tieto bahniatka hádzali do role, aby bola bohatá úroda, alebo sa nimi vydymovali chorí.

Pašiový týždeň

Kvetnou nedeľou sa začína Svätý týždeň, ktorý trvá do Veľkonočnej nedele. S týmto týždňom sú spojené Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda a Zelený štvrtok. Zelený štvrtok sa nesie v znamení konca 40 dňového pôstu. Tento deň je známy zdržiavaním sa mäsitých pokrmov a ako už z názvu vyplýva, dovolené je jesť len zelené, napríklad bylinky, alebo špenát. Charakteristickým pokrmom pre Zelený štvrtok je špenátovy prívarok, podávaný so zemiakmi a volským okom.

Veľký piatok je špecifický najprísnejším pôstom. V tento deň sa neslúžia omše, ale len obrady a nesmie sa ani pracovať. V minulosti sa v deň Kristovho spočívania v hrobe nesmelo hýbať so zemou. Tiež sa verilo, že kúpanie sa v potoku pred východom Slnka malo zabezpečiť zdravie a krásu. Mladé dievčatá si v tento deň strihali vlasy, keďže sa verilo, že ich vlasy budú hustejšie a dlhšie.

V Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu dochádza k prechodu medzi smútkom a radosťou. Cez deň sa pečie a večer oslavuje Ježišove vzkriesenie. Ide o typicky kresťanskú tradíciu, s ktorou je spojené pálenie nového ohňa a paškálu (veľkonočnej sviece), ktorý má symbolizovať víťazstvo života nad smrťou. Na dedinách sa pálenie ohňa nazývalo aj pálením Judáša.

Veľkonočný pondelok je jedným z najdivokejších dní Veľkej noci. V minulosti, ešte za úsvitu, chodili muži a chlapci s vedrami vody a korbáčmi, aby okúpali ženy a dievčatá. Zvyk vychádzal z viery, že takto okúpané ženy a dievčatá mali byť po celý rok krásne a zdravé a tie čo boli slobodné, sa mali do roka vydať. Na dedinách sa táto tradícia drží, ba dokonca nastávajú aj situácie, kedy sú dievčatá okúpané v potoku. V mestách korbáč zostal, no vedrá vody nahradili voňavky. Po poriadnej kúpačke a šibačke nesmie chýbať výslužka, ktorú tvoria kraslice, čokoláda a pohostenie v podobe údeného, syra, veľkonočného barančeka a pálenky. Tu sa tiež zaužívalo pravidlo, že kúpačka a šibačka trvá do dvanástej hodiny, po nej sú povolené len návštevy.

Hoci sú pochybnosti o tom, či jestvuje niečo ako ženská pomsta za Veľkonočný pondelok, historické pramene uvádzajú, že po Veľkonočnom pondelku nasledoval Veľkonočný utorok, ktorý sa niesol v duchu ženskej pomsty. To, čo robili muži ženám v pondelok, mužom v tento deň mohli ženy vrátiť aj s úrokmi ????.

K veľkonočným sviatkom patria aj veľkonočné dobroty. Koláčov od výmyslu sveta je všade dosť, ale k úplne tradičnému veľkonočnému jedlu patrí veľkonočná plnka. Táto má skutočne rôzne obmeny a čo sa týka jej zloženia, fantázii sa medze nekladú. My Vám však ponúkneme recept na tradičnejšiu plnku, ktorá je jarná, ľahká a mimoriadne chutná.

Prehľad:

Príprava: 90 minút celkom
Porcie: 10
Skladovanie: v chladničke 3-4 dni

Potrebujeme

• 10ks starých rožkov
• 850g údeného mäsa (krkovička alebo pliecko)
• 1ks klobásy
• 7ks vajec
• 400ml mlieka
• 1 zväzok jarnej cibuľky
• 1 zväzok pažítky
• 1 zväzok petržlenovej vňate
• 1 zväzok medvedieho cesnaku
• 50g masla
• strúhanka na vysypanie formy
• 1 ČL soli (alebo podľa chuti)
• ½ ČL mletého čierneho korenia
• ½ ČL mletého muškátového orieška
• 1 PL sušenej majoránky

Postup

1. Rožky nakrájajte na menšie kocky, rozložte ich na plech a pečte v rúre asi 15 minút, kým nebudú krásne chrumkavé. Zabezpečíte tak, že v plnke neostanú gumové a dobre nasajú chute.
2. Údené mäso a klobásu nakrájajte na malé kocky a krátko ich osmažte na panvici. Uvoľní sa z nich tuk a mäso bude omnoho voňavejšie.
3. Jarnú cibuľku, pažítku, petržlenovú vňať a medvedí cesnak nasekajte nadrobno.
4. Vo veľkej mise zmiešajte opečené rožky s bylinkami. Pridajte muškátový oriešok, soľ, mleté čierne korenie a v dlaniach rozotretú majoránku.
5. Žĺtky oddeľte od bielkov. Z bielkov a štipky soli vyšľahajte tuhý sneh. Žĺtky zľahka rozšľahajte v mlieku.
6. Do misy k rožkom pridajte osmažené mäso s klobásou a všetko zalejte žĺtkami rozmiešanými v mlieku. Poriadne premiešajte. Mlieko pridávajte postupne, zmes musí byť vlhká, ale nesmie plávať.
7. Na záver do zmesi zľahka a opatrne zapracujte vyšľahaný sneh z bielkov.
8. Zmes rovnomerne rozotrite do väčšieho keramického alebo smaltovaného pekáča, ktorý ste predtým vymazali maslom a vysypali strúhankou. Povrch jemne uhlaďte.
9. Rúru predhrejte na 180 °C a pečte približne 60 minút. Tesne pred dopečením môžete na vrch rozložiť tenké plátky zvyšného masla pre krajšiu kôrku.

Či už sa tento rok rozhodnete pre hľadanie vajíčok v záhrade, poriadnu slovenskú kúpačku, alebo si len v tichosti vychutnáte domácu plnku, prajeme vám, aby bola vaša Veľká noc najmä o spoločných chvíľach. Nech je tento čas pre vás skutočným symbolom nového začiatku a načerpania nových síl do ďalších jarných dní.

Tím SLATE Vám želá Veselú Veľkú noc!

Mohlo by vás zaujímať

Keď sa naši rodičia menia na cudzincov - O tichom smútku dcér a synov.